Poznamka prekladatela:
Tento dokument zverejnil fleecy moss na svojej web stranke
v stredu 25. Novembra 1998 o 09:02:03 GMT.
V priebehu minuleho tyzdna som dostal viac ako 2000 emailov. Mnohe z nich boli od ludi, ktorych poznam a ktorych si vazim, ale ovela viac ich bolo od ludi, ktorych nepoznam. Snazim sa odpovedat kazdemu. Za Elspeth, Setha, Yerrana a Evie [manzelka, dvaja mali synovia a nedavno narodena dcera fleecyho] a mna, vsetkym vam dakujem za vase mile priania, za vas zaujem a prosby. Toto sa mohlo udiat iba vdaka nasej komunite, a to ma robi este viac odhodlanym ako kedykolvek predtym pracovat pre nu a jej buducnost.
Vacsim prekvapenim bolo (vlastne v suvislosti s komunitou ani nie), ze obrovska vacsina z tych emailov - najma tych od lidrov komunity, od komercnych a nekomercnych vyvojarov, predajcov a publicistov (online i tlacenych medii) - vyzyvala k vynimocnej cinnosti. K takejto cinnosti sa uz vyzyvalo mnohokrat predtym. Avsak teraz je hnev skutocny, kazdy si spomina na lekcie minulosti... mozno poslednou kvapkou je ozajstna viera ludi, tisicok ludi, ze nieco sa da robit.
Posledne dni som stravil rozhovormi s mnohymi veducimi osobnostami komunity, zvazujuc moznosti, premyslanim nad minulostou a buducnostou. Vcera som len zriedkakedy vstal od klavesnice (chuderka Elspeth ;-)), pisuc pribeh, ktory nie je pribehom len nasej minulosti, ale po prvykrat aj nasej buducnosti. Napisany KOMUNITOU a PRE komunitu.
Nas pribeh je jedinecny tym, ze zatial z neho existuje iba kostra - nadeje a sny o
neznamom zajtrajsku. Bude to dobrodruzstvo... ako vo vsetkych dobrych pribehoch.
Uvidite, toto nebude pribeh typu "posad sa a ber, co ti ponukame", ale "pohni zadkom
a spolu zmenime svet". Nas pribeh sa vola KOSH.
Puhou nahodou je to i skratka pre "Kommunity Operating System and Hardware".
Zapamatajte si - my vsetci sme KOSH.
Za poslednych pat rokov nasa komunita zazila vzrusenie nebeskych vysin i sklamanie pekelnych hlbok. Uzivatelia utekali po stadach, publikacie zanikali, firmy bankrotovali alebo zastavovali svoje aktivity tykajuce sa nasej komunity, predajcovia museli zatvarat svoje obchody. Sny o ziveni sa pracou sluzbou komunite sa rozplynuli ako prach. Hrdost a nadsenie zakolisalo po vlne zlych sprav.
...a predsa sa za tych istych pat rokov stal zazrak, mozny iba vdaka tejto komunite. Ten jedinecny prvok, ktory urcoval kto sme a co sme, a ktory nemoze pochopit ten, kto nebol jeho sucastou pocas dlhych noci uplynulych piatich rokov.
Zodvihli sme to, co bolo rozbite, a tak velmi, ako sme len v medziach zakona mohli, sme to opravili. Opravili sme, pridali a rozsirili hardware i software. Vo svete, v ktorom veci zastaravaju po par mesiacoch, sme MY SAMI zodvihli umierajuce telo nasej platformy a vdychli sme don novy zivot. Napriek vsetkym tazkostiam, napriek predpovediam, napriek zdravemu rozumu a casto tvarou v tvar ekonomickej realite. Ale UROBILI SME TO.
Vsetci vieme, ze komunita bola vzdy dolezitejsia ako produkt, ktory to cele zacal. Je to zive, dychajuce, organicke telo prekypujuce silou. Odvtedy, co sa predala prva Amiga, sme boli vzdy viac ako len trh. Nazyvat nas takym menom naozaj znamenalo podkopavat nam nohy, zneuctovat nas a zahadzovat najsilnejsiu a najdolezitejsiu sucast celku. Pochopili sme, podobne ako domorodi Americania, ze nikdy nemozete VLASTNIT nieco, co sa stalo sucastou komunity. Stava sa to sucastou vas a vy sa stavate sucastou toho. Zamente to za tovar, za nieco, co mozete predat, za nieco, co mozete vlastnit, a znicite to.
Toto som si uvedomil lepsie ako kedykolvek predtym, ked v poslednych dnoch ludia, o ktorych some nevedel ani to, ze existuju, mi podavali ruku ako bliznemu, ako kamaratovi. Konkretne, rozpraval som sa s jednym z poprednych vydavatelov (ak sa da cez email rozpravat ;-)) a obaja sme sa zhodli na tom, ze opat sme museli prist az na okraj priepasti, rozhodujuc sa, ci to vsetko vzdame alebo ci tomu dame poslednu sancu...... prave citate moju odpoved na tuto otazku, a jeho odpovedou bude dalsie cislo casopisu.
Ci je to naozaj to, co nas pohana stale dalej vpred, ked zdravy rozum, ekonomicke a trzne sily na nas kricia, aby sme sa vzdali, je uz mimo mna. Domnievam sa, ze je v tom mnoho veci: sloboda, ludia, kamaratstvo, ten pocit, ze sme dobrodruhovia v digitalnom vesmire; ale najdolezitejsia je ta nepostihnutelna odlisnost, ktoru Jay vstiepil do prvej Amigy: ta myslienka, sepot, sen.......moznost vytvorit si vlastnu buducnost, moznost vytvorit si nase vlastne moznosti. Ci je to Personal Paint, Final Writer, Samplitude, Aladdin, Toaster, Octamed, Boxer, PowerUP, StormC alebo puste Arrakisu v Dune 2. Mozeme urobit hocico, naco si spomenieme. Musime len verit.
Historia nas naucila, ze nikto nam nerozumie lepsie ako my sami. Nasa historia nas tiez naucila, ze sme viac ako schopni sa o seba postarat a presadit sa. Mnohi vyvojari z nasej komunity, ktori pracuju na plny uvazok vo velkych spolocnostiach, su nuteni cez den pracovat s PC, Unix a mainframe systemami, ale vecer sa vracaju k svojim milovanym Amigam. Dalsim sa hrdinne podarilo vydrzat, vyvijajuc pre nas produkty.
Mozno nepracujeme v SillyCon valley a nezatvarame sa v slonovinovych veziach PhD, ale mame talent a vieme robit vsetky veci od navrhu, kodovania, testovania az po dokumentaciu, manazment a podporu. Mame 14 rokov skusenosti, mame informacie, vedomosti a nazory. Mame vysoko nadanych odbornikov na hardware, ktori nemaju iba genialne napady, ako sa vysporiadat so starnucou platformou, ale ktorym sa podarilo integrovat najnovsie technologie s nasim takmer posvatnym pocitacom.
Pravdou je, ze za posledne roky sme z toho mali vsetko. Komunita sa sa prisposobovala a reflektovala na zmeny. Pat rokov komunita, sama komunita tahala vyvoj platformy dopredu. Co nam chybalo bola motivacia, sebadovera a vedomie, ze nastal cas pohnut sa dalej, prejst na dalsiu uroven: stat sa svojimi vlastnymi panmi.
Iste, niektori z nas uz predtym o tom rozpravali. Prikladom je projekt AROS, prvotny dovod vzniku organizacie ICOA, ktory vyzaduje od komunity zaruku podporovat jeho vyvoj alebo odvazny plan Phase 5 "Amiga goes PowerPC". Ale tieto i mnohe dalsie vzdy stratili na sile, alebo nikdy nemali dostatok sily na to, aby sa vobec poriadne rozbehli; niektore dalsie projekty boli torpedovane. Mozno smutne, ale je to znamenie toho, ze by to bola nesmierne tazka uloha. Mozno az prilis tazka.
V listoch, telefonnych rozhovoroch a emailoch, ktore som dostal v priebehu poslednych dni, sa naznacuje nieco, co sa niekedy mohlo povazovat za takmer nemozne, avsak teraz sa to povazuje nielen za mozne, ale i za nevyhnutne. Pozrel som si tolko planov, navrhov a koncepcii, ze este teraz sa mi toci hlava. Talent komunity a jej energia vzrastli tak, ako nikdy predtym. Po prvy krat vlastne verim, ze sme pripraveni, schopni a ochotni. Je cas urobit to, co nasa komunita vzdy robila najlepsie... Cas zmenit svet.
Samozrejme, ze to vsetko znie neuveritelne krasne. Vzdy sme snivali vo velkom. Co sme nemali, je vyspelost, uroven spoluprace a spolahlivy komercny plan. Komunita je plna osobnosti s velkym egom, argumentov, "bitch" subojov a ostatnych dobrych veci, ktore robia komunitu komunitou. Komunita je taktiez financne slaba, komercnym vyvojarom hrozi zanik kazdym tyzdnom. Aby sme si mohli vydlazdit cestu k lepsim casom, musime sa najprv venovat tymto otazkam.
Nase snazenie zatial nema obdobu. Linux je len vzdialenym pribuznym toho, kam ma KOSH namierene. Strucne povedane, vyuzijeme profesionalne schopnosti, ktore su v komunite pritomne, aby sme zistili, co presne komunita chce, co ocakava od buducnosti, vytvorime plan, ako taku buducnost navrhnut, realizovat a podporovat. A spravime to v rekordnom case.
Vyzera to nemozne? Mozno. Vyzera to na kopec prace? Urcite. Zelate si premiestnit sa v case o rok dopredu a vidiet, ci to bude stat za to? Oh yes, momma! Ako pri vsetkych velkych a riskantnych dobrodruzstvach, zazijeme strach, pochybnosti, uzkost a priamo vyslovenu nedoveru a posmech. Obrovske spolocnosti s miliardami nemeckych mariek by zakusili krusne chvile, keby sa o to pokusili. Ake sance mame my?
Uz roky komunita hrdo rozprava o tom, aka je vynimocna, odlisna, unikatna, talentovana. Ak clen komunity nie je iba majitelom a konzumentom produktu, ale zivou, dychajucou, vasnivou sucastou niecoho vacsieho. Ludia, ktori nezodpovedaju beznym vzorom, ktori vyjdu von a nieco dosiahnu, ktori sa za nieco postavia a robia.
Fajn. Tak teraz prisla ta hodina. Cas bud prijat vyzvu dobrodruzstva a stat sa sucastou niecoho naozaj revolucneho, alebo cas sklapnut, nechat sa zas vlastnit niekym inym a akceptovat, co je dane.
Budem si musiet najst pracu, pravdepodobne v len malo pribuznej oblasti. Ta mi zaberie 9 hodin z mojho dna. 6 hodin potrebujem na spanok (aspon :-), to uz je 15 hodin. 4 hodiny musim stravit s mojou rodinou, pretoze tak ako som clenom komunity, som aj clenom mojej rodiny. To je spolu 19 hodin. Ako dobry riaditel projektov [project manager], pridavam hodinu pre neplanovane udalosti. Zostavaju 4 hodiny denne. 4 hodiny denne za rok, nezaplatene, na konci bude mojou jedinou odmenou pocitac, na ktorom pobezia aplikacie, ake chcem a ako chcem.
Venujem tie hodiny tomuto projektu, komunite, KOSH-u ? Do pekla, ano. Zivot je prilis kratky, doby hrdinov a hrdinskych skutkov vyzeraju byt takmer prec, nahradilo ich vysedavanie na nasich zadkoch pozerajuc sa na odpad. Chcem byt sucastou niecoho lepsieho, citit, ze na svojej ceste zivotom som urobil nieco, co malo zmysel, s ludmi a priatelmi, ktorych to zaujimalo tak velmi ako mna.